Vikingovia - Wikipédia

Jazykové poznámky

V slovenčine (a napríklad češtine) prísne vzaté rozlišujeme medzi Vikingami s veľkým V (nazývanými aj Normani v širšom zmysle), a vikingami s malým v - pozri vyššie uvedené úvodné definície. Niektorí autori však vikingov nepresne (často pod vplyvom niektorých cudzích jazykov) uvádzajú v tvare Vikingovia a viaceré texty používajú len tvar Vikingovia bez uvedenia podrobnej definície.[4][6][8][7][10][11]

Slovenské prídavné meno k slovu Viking (viking, Viching, viching) v súčasných kodifikačných slovníkoch nie je uvedené. Podľa niektorých zdrojov má podobu vikinský (staršie: vichinský)[12][13][3][11][14] a podľa iných zdrojov vikingský (staršie: vichingský)[10][15][12].

Anglosaské kroniky Vikingov (vikingov) označujú ako Dáni[3], franské ako Normani[3] a východní Slovania ich označovali ako Variagovia[16].

Etymológia

Slovo viking má v relevantných jazykoch tieto podoby: v starej severčine a islandčine víkingr, v neskoršej nórčine, švédčine a dánčine viking; v starej angličtine wícing, v neskoršej angličtine Viking, Viking(e)r, Vikingir, Wiking, Wicking [všetko písané aj malým začiatočným písmenom]; v starej frížštine wi(t)sing; v nemčine Wiking(er) [historicky písané s malým začiatočným písmenom]. Etymológia je sporná, uvádzajú sa najmä tieto možnosti:

• Pôvodný tvar je staroseverské slovo víkingr, ktoré vzniklo:
  • a) zo staroseverského slova vík (=potok, morská zátoka, fjord) a všeobecnej prípony -ingr, a teda znamená približne "ten, kto prišiel z fjordov/zátok", "navštevovateľ fjordov/zátok", "ten, kto vo fjordoch/zátokách číha na cudzie lode", "ten, kto kotví na lodiach vo fjordoch/zátokách" či "obyvateľ fjordov/zátok".
  • b) alebo zo staroseverského slovesa vigja (=biť, rozbiť), a teda znamená "bojovník", resp. ako slovesné podstatné meno "vojnové ťaženie (po mori)"
• Slovo je odvodené od názvu juhonórskeho kraja Viken (pri Osle), zrejme preto, lebo Vikingovia pôvodne pochádzajú z tohto kraja.
• Pôvodny tvar je anglo-frízsky a je odvodený od (staroanglického/starofrízskeho) slova wíc (=tábor; ekvivalent latinského vicus) a všeobecnej prípony -ing, buď preto, že pre vikinské nájazdy boli typické dočasné tábory, alebo preto, že význam slova wícing bol "osoba útočiaca na miesta obchodu".[17][9][4]